chapter
int64 1
18
| verse
int64 1
78
| sanskrit
stringlengths 52
137
| hindi
stringlengths 62
469
| english
stringlengths 66
664
| transliteration
stringlengths 78
148
|
---|---|---|---|---|---|
7 | 21 |
यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुमिच्छति |तस्य तस्याचलां श्रद्धां तामेव विदधाम्यहम् |
|
जो-जो सकाम भक्त जिस-जिस देवता के स्वरूप को श्रद्धा से पूजना चाहता है, उस-उस भक्त की श्रद्धा को मैं उसी देवता के प्रति स्थिर करता हूँ |
|
Whatever celestial form a devoteeworships with faith, I make that faith of his steady.
|
yo yo yāṃ yāṃ tanuṃ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati .tasya tasyācalāṃ śraddhāṃ tāmeva vidadhāmyaham
|
7 | 22 |
स तया श्रद्धया युक्तस्तस्याराधनमीहते |लभते च ततः कामान्मयैव विहितान्हि तान् |
|
वह पुरुष उस श्रद्धा से युक्त होकर उस देवता का पूजन करता है और उस देवता से मेरे द्वारा ही विधान किये हुए उन इच्छित भोगों को निःसन्देह प्राप्त करता है |
|
Endowed with such faith he worship that particular deity and obtains through him without doubt his desired enjoyments as ordained by Myself.
|
sa tayā śraddhayā yuktastasyārādhanamīhate .labhate ca tataḥ kāmānmayaivavihitānhi tān
|
7 | 23 |
अन्तवत्तु फलं तेषां तद्भवत्यल्पमेधसाम् |देवान्देवयजो यान्ति मद्भक्ता यान्ति मामपि |
|
परंतु उन अल्प बुद्धिवालों का वह फल नाशवानु है तथा वे देवताओं को पूजने वाले देवताओं को प्राप्त होते हैं और मेरे भक्त चाहे जैसे ही भजें, अन्त में वे मुझ को ही प्राप्त होते हैं |
|
But the results of their worship are limited and perishable; those who worship the gods go to the gods, but My devotees ultimately come to Me.
|
antavattu phalaṃ teṣāṃ tadbhavatyalpamedhasām .devāndevayajo yānti madbhaktā yānti māmapi
|
7 | 24 |
अव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः |परं भावमजानन्तो ममाव्ययमनुत्तमम् |
|
बुद्धिहीन पुरुष मेरे अनुत्तम अविनाशी परम भाव को न जानते हुए मन-इन्द्रियों से परे मुझ सच्चिदानन्दधन परमात्मा को मनुष्य की भाँति जन्म कर व्यक्ति भाव को प्राप्त हुआ मानते हैं |
|
Not knowing My unsurpassable and undecaying supreme nature, the ignorant believe Me, the supreme Spirit beyond the reach of mind and senses, the embodiment of Truth, Knowledge and Bliss, to have assumed a finite form through birth.
|
avyaktaṃ vyaktimāpannaṃ manyante māmabuddhayaḥ .paraṃ bhāvamajānanto mamāvyayamanuttamam
|
7 | 25 |
नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः |मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजमव्ययम् |
|
अपनी योगमाया से छिपा हुआ मैं सबके प्रकट नहीं होता, इसलिये यह अज्ञानी जनसमुदाय मुझ जन्मरहित अविनाशी परमेश्वर को नहीं जानता अर्थात् मुझको जन्मने-मरनेवाला समझता है |
|
Veiled by My Yogamaya; I am not manifest to all. Hence these ignorant folk fail to recognize Me, the unborn and imperishable Supreme Deity.
|
nāhaṃ prakāśaḥ sarvasya yogamāyāsamāvṛtaḥ .mūḍho.ayaṃ nābhijānāti loko māmajamavyayam
|
7 | 26 |
वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन |भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन |
|
हे अर्जुन! पूर्व में व्यतीत हुए और वर्तमान में स्थित तथा आगे होने वाले सब भूतों को मैं जानता हूँ, परंतु मुझको कोई भी श्रद्धा-भक्तिरहित पुरुष नहीं जानता|
|
Arjuna, I know all beings, past as well as present, nay, even those that are yet to come; but noneknows Me.
|
vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna .bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana
|
7 | 27 |
इच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत |सर्वभूतानि सम्मोहं सर्गे यान्ति परन्तप |
|
हे भारतवंशी अर्जुन! संसार में इच्छा और द्वेष से उत्पन्न सुख-दुःखादि दन्द्द्रूप मोह से सम्पूर्ण प्राणी अत्यन्त अज्ञता को प्राप्त हो रहे हैं |
|
O valiant Arjuna, through delusion in the shape of pairs of opposites, born of desire and hatred, all living creatures in this world are falling a prey to infatuation.
|
icchādveṣasamutthena dvandvamohena bhārata .sarvabhūtāni sammohaṃ sarge yānti parantapa
|
7 | 28 |
येषां त्वन्तगतं पापं जनानां पुण्यकर्मणाम् |ते द्वन्द्वमोहनिर्मुक्ता भजन्ते मां दृढव्रताः |
|
परंतु निःकाम भाव से श्रेष्ठ कर्मों का आचरण करने वाले जिन पुरुषों का पाप नष्ट हो गया है, वे राग-द्वेषजनित दन्द्द्रूप मोह से मुक्त दृढनिश्चयी भक्त मुझ को सब प्रकार से भजते हैं |
|
But those who have their sins destroyed by performing the best actions without attachment, they, freed from delusion born of desire and hatred, worship Me with firm determination.
|
yeṣāṃ tvantagataṃ pāpaṃ janānāṃ puṇyakarmaṇām .te dvandvamohanirmuktā bhajante māṃ dṛḍhavratāḥ
|
7 | 29 |
जरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये |ते ब्रह्म तद्विदुः कृत्स्नमध्यात्मं कर्म चाखिलम् |
|
जो पुरुष जरा और मृत्यु से मुक्त होने के लिये मेरा आश्रय लेते हैं, वे सम्पूर्ण ब्रह्म को, सम्पूर्ण अध्यात्म को और सम्पूर्ण कर्म को जानते हैं |
|
They who, having taken refuge in Me, strive for deliverance from old age and death know Brahma, the whole Adhyatma, and the entire field of Karma.
|
jarāmaraṇamokṣāya māmāśritya yatanti ye .te brahma tadviduḥ kṛtsnamadhyātmaṃ karma cākhilam
|
7 | 30 |
साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः |प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः |
|
जो पुरुष अधिभूत, अधिदेव और अधियज्ञ के सहित मुझको जानते हैं, वे संयत चित्तवाले पुरुष मृत्यु के समय भी मुझको जानते हैं |
|
They who, possessed of a steadfast mind, know Me as comprising Adhibhuta, Adhidaivaand Adhiyajna, know Me even at the hour of death.
|
sādhibhūtādhidaivaṃ māṃ sādhiyajñaṃ ca ye viduḥ .prayāṇakāle.api ca māṃ te viduryuktacetasaḥ
|
8 | 1 |
अर्जुन उवाच |किं तद् ब्रह्म किमध्यात्मं किं कर्म पुरुषोत्तम |अधिभूतं च किं प्रोक्तमधिदैवं किमुच्यते |
|
अर्जुन ने कहा—हे पुरुषोत्तम! वह ब्रह्म क्या है? अध्यात्म क्या है? कर्म क्या है? अधिभूत नाम से क्या कहा गया है और अधिदैव किसको कहते हैं|
|
Arjuna said: Krishna, what is that Brahma, what is Adhyatma, and what is Karma? What is called Adhibhutaand what is termed as Adhidaiva?
|
arjuna uvāca .kiṃ tad brahma kimadhyātmaṃ kiṃ karma puruṣottama .adhibhūtaṃ ca kiṃ proktamadhidaivaṃ kimucyate
|
8 | 2 |
अधियज्ञः कथं कोऽत्र देहेऽस्मिन्मधुसूदन |प्रयाणकाले च कथं ज्ञेयोऽसि नियतात्मभिः |
|
हे मधुसूदन! यहाँ अधियज्ञ कौन है? और वह इस शरीर में कैसे है? तथा युक्तचित्त वाले पुरुषों द्वारा अन्त समय में आप किस प्रकार जानने में आते हैं |
|
Krishna, who is Adhiyajña here and how does he dwell in the body? And how are You to be realized at the time of death by those of steadfast mind?
|
adhiyajñaḥ kathaṃ ko.atra dehe.asminmadhusūdana .prayāṇakāle ca kathaṃ jñeyo.asi niyatātmabhiḥ
|
8 | 3 |
श्रीभगवानुवाच |अक्षरं ब्रह्म परमं स्वभावोऽध्यात्ममुच्यते |भूतभावोद्भवकरो विसर्गः कर्मसंज्ञितः |
|
श्रीभगवान ने कहा—परम अक्षर 'ब्रह्म' है, अपना स्वरूप अर्थात् जीवात्मा 'अध्यात्म' नाम से कहा जाता है तथा भूतों के भाव को उत्पन्न करने वाला जो त्याग है, वह 'कर्म' नाम से कहा गया है |
|
Shree Bhagavan said: The supreme Indestructible is Brahma; one’s own selfis called Adhyatma; and the cause of the origin of beings is called Karma.
|
śrībhagavānuvāca .akṣaraṃ brahma paramaṃ svabhāvo.adhyātmamucyate .bhūtabhāvodbhavakaro visargaḥ karmasaṃjñitaḥ
|
8 | 4 |
अधिभूतं क्षरो भावः पुरुषश्चाधिदैवतम् |अधियज्ञोऽहमेवात्र देहे देहभृतां वर |
|
उत्पत्ति-विनाश धर्म वाले सब पदार्थ अधिभूत हैं, हिरण्यमय पुरुष अधिदेव है और हे देहधारियों में श्रेष्ठ अर्जुन! इस शरीर में मैं वासुदेव ही अन्तर्मी रूप से अधियज्ञ हूँ |
|
All perishable objects are Adhibhuta; the shining Purushais Adhidaiva; and in this body I Myself, dwelling as the inner witness, am Adhiyajña, O Arjuna!
|
adhibhūtaṃ kṣaro bhāvaḥ puruṣaścādhidaivatam .adhiyajño.ahamevātra dehe dehabhṛtāṃ vara
|
8 | 5 |
अन्तकाले च मामेव स्मरन्मुक्त्वा कलेवरम् |यः प्रयाति स मद्भावं याति नास्त्यत्र संशयः |
|
जो पुरुष अन्तकाल में भी मुझको ही स्मरण करता हुआ शरीर को त्याग कर जाता है, वह मेरे साक्षात् स्वरूप को प्राप्त होता है—इसमें कुछ भी संशय नहीं है |
|
Whoever, at the time of death, remembering Me alone, quits his body, he attains My being; there is no doubt about this.
|
antakāle ca māmeva smaranmuktvā kalevaram .yaḥ prayāti sa madbhāvaṃ yāti nāstyatra saṃśayaḥ
|
8 | 6 |
यं यं वापि स्मरन्भावं त्यजत्यन्ते कलेवरम् |तं तमेवैति कौन्तेय सदा तद्भावभावितः |
|
हे कुंती पुत्र अर्जुन! यह मनुष्य अन्तकाल में जिस-जिस भी भावको स्मरण करता हुआ शरीर को त्याग करता है, उस-उसको ही प्राप्त होता है; क्योंकि वह सदा उसी भाव से भावित रहा है |
|
Arjuna, thinking of whatever entity one leaves the body at the time of death, that and that alone one attains, being ever absorbed in its thought.
|
yaṃ yaṃ vāpi smaranbhāvaṃ tyajatyante kalevaram .taṃ tamevaiti kaunteya sadā tadbhāvabhāvitaḥ
|
8 | 7 |
तस्मात्सर्वेषु कालेषु मामनुस्मर युध्य च |मय्यर्पितमनोबुद्धिर्मामेवैष्यस्यसंशयः (orसंशयम्) |
|
इसलिए हे अर्जुन! सभी कालों में मुझको स्मरण करते हुए युद्ध करो, और मुझमें मन, बुद्धि और चित्त को समर्पित कर दो; निश्चय ही मैं तुम्हारे पास आऊँगा, इसमें कोई संदेह नहीं।
|
Therefore, Arjuna, at all times remember Me and fight. With your mind and intellect dedicated to Me, you will surely come to Me without doubt.
|
tasmātsarveṣu kāleṣu māmanusmara yudhya ca .mayyarpitamanobuddhirmāmevaiṣyasyasaṃśayaḥ
|
8 | 8 |
अभ्यासयोगयुक्तेन चेतसा नान्यगामिना |परमं पुरुषं दिव्यं याति पार्थानुचिन्तयन् |
|
हे पार्थ ! यह नियम है कि परमेश्वर के ध्यान के अभ्यास रूप योग से युक्त, दूसरी और न जाने वाले चित से निरन्तर चिन्तन करता हुआ मनुष्य परम प्रकाश स्वरूप दिव्य पुरुष को अर्थात् परमेश्वर को ही प्राप्त होता है |
|
Arjuna, he who with his mind disciplined through Yoga in the form of practice of meditation and thinking of nothing else, is constantly engaged in contemplation of God attains the supremely effulgent divine Purusha.
|
orsaṃśayama abhyāsayogayuktena cetasā nānyagāminā .paramaṃ puruṣaṃ divyaṃ yāti pārthānucintayan
|
8 | 9 |
कविं पुराणमनुशासितार-मणोरणीयंसमनुस्मरेद्यः |सर्वस्य धातारमचिन्त्यरूप-मादित्यवर्णं तमसः परस्तात् |
|
जो पुरुष सर्वज्ञ, अनादि, सबके नियन्ता, सूक्ष्म से भी अति सूक्ष्म, सबके धारण-पोषण करने वाले अचिन्त्य स्वरूप, सूर्य के सदृश नित्य चेतन प्रकाश रूप और अविद्या से अति परे, शुद्ध सच्चिदानन्दघन परमेश्वर का स्मरण करता है |
|
He who contemplates on the all-wise, ageless Being, the Ruler of all, subtler than the subtle, the universal sustainer, possessing a Form beyond human conception, refulgent like the sun and far beyond the darkness of ignorance.
|
kaviṃ purāṇamanuśāsitāraṃ aṇoraṇīyaṃsamanusmaredyaḥ .sarvasya dhātāramacintyarūpaṃ ādityavarṇaṃ tamasaḥ parastāt
|
8 | 10 |
प्रयाणकाले मनसाऽचलेनभक्त्या युक्तो योगबलेन चैव |भ्रुवोर्मध्ये प्राणमावेश्य सम्यक्स तं परं पुरुषमुपैति दिव्यम् |
|
वह भक्तियुक्त पुरुष अन्तकाल में भी योगबल से भृकुटी के मध्य में प्राण को अच्छी प्रकार स्थापित करके, फिर निश्चल मन से स्मरण करता हुआ उस दिव्य स्वरूप परम पुरुष परमात्मा को ही प्राप्त होता है |
|
At the time of departure, with a mind steady in devotion and united by the strength of yoga, firmly establishing the life force in the middle of the eyebrows, one attains that supreme divine person.
|
prayāṇakāle manasā.acalena bhaktyā yukto yogabalena caiva .bhruvormadhye prāṇamāveśya samyak sa taṃ paraṃ puruṣamupaiti divyam
|
8 | 11 |
यदक्षरं वेदविदो वदन्तिविशन्ति यद्यतयो वीतरागाः |यदिच्छन्तो ब्रह्मचर्यं चरन्तितत्ते पदं संग्रहेण प्रवक्ष्ये |
|
वेद के जानने वाले विद्वान् जिस सच्चिदानन्दधन रूप परमपद को अविनाशी कहते हैं, आसक्ति रहित यतशील संन्यासी महात्माजन जिसमें प्रवेश करते हैं और जिस परमपद को चाहने वाले ब्रह्मचारी लोग ब्रह्चर्य का आचरण करते हैं, उस परम पद को मैं तेरे लिये संक्षेप से कहूँगा |
|
I shall tell you briefly about that supreme goal, which the knowers of the Veda term as the Indestructible; which striving recluses free from passion enter, and
|
yadakṣaraṃ vedavido vadanti viśanti yadyatayo vītarāgāḥ .yadicchanto brahmacaryaṃ caranti tatte padaṃ saṃgraheṇa pravakṣye
|
8 | 12 |
सर्वद्वाराणि संयम्य मनो हृदि निरुध्य च |मूध्न्यार्धायात्मनः प्राणमास्थितो योगधारणाम् |
|
सब इन्द्रियों के द्वारों को रोककर तथा मन को हृदयेश में स्थिर करके, फिर उस जीते हुए मन के द्वारा प्राण को मस्तक में स्थापित करके, परमात्म संबंधी योगधारणा में स्थित होकर जो पुरुष ‘ॐ’ इस एक अक्षररूप ब्रह्म का चिंतन करता हुआ शरीर को त्याग कर जाता है, वह पुरुष परमगति को प्राप्त होता है|
|
Having closed all the doors of the senses, and firmly holding the mind in the cavity of the heart, and then fixing the life-breath in the head, and thus remaining steadfast in Yogic concentration on God, he who leaves the body and departs uttering the one indestructible Brahma, Om, and dwelling on Me in My absolute aspect, reaches the supreme goal.
|
sarvadvārāṇi saṃyamya mano hṛdi nirudhya ca .mūdhnyā^^rdhāyātmanaḥ prāṇamāsthito yogadhāraṇām
|
8 | 13 |
ओमित्येकाक्षरं ब्रह्म व्याहरन्मामनुस्मरन् |यः प्रयाति त्यजन्देहं स याति परमां गतिम् |
|
जो पुरुष ओऽम् इस एक अक्षर ब्रह्म का उच्चारण करता हुआ और मेरा स्मरण करता हुआ शरीर का त्याग करता है, वह परम गति को प्राप्त होता है।
|
Uttering the one-syllabled Om the Brahman and remembering Me, he who departs, leaving the body, attains to the Supreme Goal.
|
omityekākṣaraṃ brahma vyāharanmāmanusmaran .yaḥ prayāti tyajandehaṃ sa yāti paramāṃ gatim
|
8 | 14 |
अनन्यचेताः सततं यो मां स्मरति नित्यशः |तस्याहं सुलभः पार्थ नित्ययुक्तस्य योगिनः |
|
हे अर्जुन ! जो पुरुष मुझ में अनन्यचित होकर सदा ही निरंतर मुझ पुरुषोत्तम को स्मरण करता है, उस नित्य-निरंतर मुझमें युक्त हुए योगी के लिये मैं सुलभ हूँ, अर्थात उसे सहज ही प्राप्त हो जाता हूँ |
|
Arjuna, whosoever always and constantly thinks of Me with undivided mind, to that Yogi ever absorbed in Me I am easily attainable.
|
ananyacetāḥ satataṃ yo māṃ smarati nityaśaḥ .tasyāhaṃ sulabhaḥ pārtha nityayuktasya yoginaḥ
|
8 | 15 |
मामुपेत्य पुनर्जन्म दुःखालयमशाश्वतम् |नाप्नुवन्ति महात्मानः संसिद्धिं परमां गताः |
|
परम सिद्धि को प्राप्त महात्माजन मुझ को प्राप्त होकर दुःखों के घर एवं क्षणभंगुर पुनर्जन्म को नहीं प्राप्त होते |
|
Having attained Me, the great souls who have reached the supreme perfection do not take birth again in this miserable and temporary world.
|
māmupetya punarjanma duḥkhālayamaśāśvatam .nāpnuvanti mahātmānaḥ saṃsiddhiṃ paramāṃ gatāḥ
|
8 | 16 |
आब्रह्मभुवनाल्लोकाः पुनरावर्तिनोऽर्जुन |मामुपेत्य तु कौन्तेय पुनर्जन्म न विद्यते |
|
हे अर्जुन ! ब्रह्मलोकपर्यन्त सब लोक पुनरावर्ती हैं, परंतु हे कुन्ती पुत्र ! मुझ को प्राप्त होकर पुनर्जन्म नहीं होता; क्योंकि मैं कालातीत हूँ और यह सब ब्रह्मादि के लोक काल के द्वारा सीमित होने से अनित्य हैं |
|
Great souls, who have attained the highest perfection, having come to Me, are no more subjected to rebirth, which is the abode of sorrow, and transient by nature.
|
ābrahmabhuvanāllokāḥ punarāvartino.arjuna .māmupetya tu kaunteya punarjanma na vidyate
|
8 | 17 |
सहस्रयुगपर्यन्तमहर्यद् ब्रह्मणो विदुः |रात्रिं युगसहस्रान्तां तेऽहोरात्रविदो जनाः |
|
चतुर्युगात्मक की अवधि वाला और रात्रि की भी एक हजार चतुर्युगात्मक की अवधि वाली जो पुरुष तत्स्त्य को जानते हैं, वे योगीगण काल के तत्व को जानने वाले हैं |
|
Those Yogis who know from realization Brahma’s day as covering a thousand Mahayugas, and his night as ending in a thousand Mahayugas, know the reality about time.
|
sahasrayugaparyantamaharyad brahmaṇo viduḥ .rātriṃ yugasahasrāntāṃ te.ahorātravido janāḥ
|
8 | 18 |
अव्यक्ताद् व्यक्तयः सर्वाः प्रभवन्त्यहरागमे |रात्र्यागमे प्रलीयन्ते तत्रैवाव्यक्तसंज्ञके |
|
सम्पूर्ण चराचर भूतगण ब्रह्मा के दिन के प्रवेशकाल में अव्यक्त से अर्थात् ब्रह्मा के सूक्ष्म शरीर से उत्पन्न होते हैं और ब्रह्मा की रात्रि के प्रवेशकाल में उस अव्यक्त नामक ब्रह्मा के सूक्ष्म शरीर में ही लीन हो जाते हैं|
|
All embodied beings emanate from the Unmanifestat the coming of the cosmic day; at the cosmic nightfall they merge into the same subtle body of Brahma, known as the Unmanifest.
|
avyaktād vyaktayaḥ sarvāḥ prabhavantyaharāgame .rātryāgame pralīyante tatraivāvyaktasaṃjñake
|
8 | 19 |
भूतग्रामः स एवायं भूत्वा भूत्वा प्रलीयते |रात्र्यागमेऽवशः पार्थ प्रभवत्यहरागमे |
|
हे पार्थ! वहीं यह भूत समुदाय उत्पन्न हो-होकर प्रकृति के वश में हुआ रात्रि के प्रवेश काल में लीन होता है और दिन के प्रवेश काल में फिर उत्पन्न होता है |
|
Arjuna, this multitude of beings, being born again and again, is dissolved under compulsion of its nature at the coming of the cosmic night, and rises again at the commencement of the cosmic day.
|
bhūtagrāmaḥ sa evāyaṃ bhūtvā bhūtvā pralīyate .rātryāgame.avaśaḥ pārtha prabhavatyaharāgame
|
8 | 20 |
परस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः |यः स सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति |
|
उस अव्यक्त से भी अति परे दूसरा अर्थात् विलक्षण जो सनातन अव्यक्त भाव है, वह परम दिव्य पुरुष सब भूतों के नष्ट होने पर भी नष्ट नहीं होता |
|
Beyond that is another, beyond the unmanifest, the eternal unmanifested. He is the Supreme Divine Person who does not perish even when all beings perish.
|
parastasmāttu bhāvo.anyo.avyakto.avyaktātsanātanaḥ .yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati
|
8 | 21 |
अव्यक्तोऽक्षर इत्युक्तस्तमाहुः परमां गतिम् |यं प्राप्य न निवर्तन्ते तद्धाम परमं मम |
|
जो अव्यक्त 'अक्षर' इस नाम से कहा गया है, उसी अक्षर नामक अव्यक्त भाव को परमगति कहते हैं तथा जिस सनातन अव्यक्त भाव को प्राप्त होकर मनुष्य वापस नहीं आते, वह मेरा परम धाम है |
|
The same Unmanifest which has been spoken of as the Indestructible is also called the supreme Goal; that again is My supreme Abode, attaining which they return not to this mortal world.
|
avyakto.akṣara ityuktastamāhuḥ paramāṃ gatim .yaṃ prāpya na nivartante taddhāma paramaṃ mama
|
8 | 22 |
पुरुषः स परः पार्थ भक्त्या लभ्यस्त्वनन्यया |यस्यान्तःस्थानि भूतानि येन सर्वमिदं ततम् |
|
हे पार्थ! जिस परमात्मा के अन्तर्गत सर्वभूत हैं और जिस सच्चिदानन्दघन परमात्मा से यह समस्त जगत् परिपूर्ण है, वह सनातन अद्वितीय परम पुरुष तो अनन्य भक्ति से ही प्राप्त होने योग्य है |
|
Arjuna, that eternal unmanifest supreme Purusha in whom all beings reside, and by whom all this is pervaded, is attainable only through exclusive Devotion.
|
puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyastvananyayā .yasyāntaḥsthāni bhūtāni yena sarvamidaṃ tatam
|
8 | 23 |
यत्र काले त्वनावृत्तिमावृत्तिं चैव योगिनः |प्रयाता यान्ति तं कालं वक्ष्यामि भरतर्षभ |
|
हे अर्जुन ! जिस काल में शरीर त्यागकर गये हुए योगीजन तो वापस न लौटनेवाली गति को और जिस काल में गये हुए वापस लौटनेवाली गति को ही प्राप्त होते हैं, उस काल को अर्थात् दोनों मार्गों को कहूँगा |
|
Arjuna, I shall now tell you the timedeparting when Yogis do not return, and the time when they do return; I shall explain both, O best of the Bharatas.
|
yatra kāle tvanāvṛttimāvṛttiṃ caiva yoginaḥ .prayātā yānti taṃ kālaṃ vakṣyāmi bharatarṣabha
|
8 | 24 |
अग्निर्जोतिरहः शुक्लः षण्मासा उत्तरायणम् |तत्र प्रयाता गच्छन्ति ब्रह्म ब्रह्मविदो जनाः |
|
जिस मार्ग में ज्योतिमय अग्नि अभिमानी देवता है, दिन का अभिमानी देवता है, शुक्ल पक्ष का अभिमानी देवता है और उत्तरायण के षष् महीनों का अभिमानी देवता है, उस मार्ग में मरकर गये हुए ब्रह्मवेत्ता योगीजन उपयुक्त देवताओं द्वारा क्रम से ले जाये जाकर ब्रह्म को प्राप्त होते हैं |
|
the one is that which are stationed the all-effulgent fire-god and the deities presiding over daylight, the bright fortnight, and the six months of the northward course of the sun respectively; proceeding along it after death Yogis, who have known Brahma, being successively led by the above gods, finally reach Brahma.
|
agnirjotirahaḥ śuklaḥ ṣaṇmāsā uttarāyaṇam .tatra prayātā gacchanti brahma brahmavido janāḥ
|
8 | 25 |
धूमो रात्रिस्तथा कृष्णः षण्मासा दक्षिणायनम् |तत्र चान्द्रमसं ज्योतिर्योगी प्राप्य निवर्तते |
|
जिस मार्ग में धूमाभिमानी देवता है, रात्रि-अभिमानी देवता है तथा कृष्ण पक्ष का अभिमानी देवता है और दक्षिणायन के छः महीनों का अभिमानी देवता है, उस मार्ग में मरकर गया हुआ सकाम कर्म करने वाला योगी उपयुक्त देवताओं द्वारा क्रम से ले गया हुआ चन्द्रमा की ज्योति को प्राप्त होकर स्वर्ग में अपने शुभ कर्मों का फल भोगकर वापस आता है |
|
The other path is that wherein are stationed the gods presiding over smoke, night, the dark fortnight, and the six months of the southward course of the sun; the Yogitaking to this path after death is led by the above gods, one after another, and attaining the lustre of the moonreturns to this mortal world.
|
dhūmo rātristathā kṛṣṇaḥ ṣaṇmāsā dakṣiṇāyanam .tatra cāndramasaṃ jyotiryogī prāpya nivartate
|
8 | 26 |
शुक्लकृष्णे गती ह्येते जगतः शाश्वते मते |एकया यात्यनावृत्तिमन्ययावर्तते पुनः |
|
क्योंकि जगत के ये दो प्रकार के – शुक्ल और कृष्ण अर्थात् देवयान और पितृयान मार्ग सनातन माने गये हैं। इनमें एक के द्वारा गया हुआ – जिससे वापस नहीं लौटना पड़ता, उस परम गति को प्राप्त होता है और दूसरे के द्वारा गया हुआ फिर वापस आता है अर्थात् जन्म-मृत्यु को प्राप्त होता है |
|
For these two paths of the world, the bright and the dark, are considered to be eternal. Proceeding by one of them, one reaches the supreme state from which there is no return; and proceeding by the other, one returns to the mortal world, i.e., becomes subject to birth and death once more.
|
śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate .ekayā yātyanāvṛttimanyayāvartate punaḥ
|
8 | 27 |
नैते सृती पार्थ जानन्योगी मुह्यति कश्चन |तस्मात्सर्वेषु कालेषु योगयुक्तो भवार्जुन |
|
हे पार्थ! इस प्रकार इन दोनों मार्गों को तत्व से जानकर कोई भी योगी मोहित नहीं होता। इस कारण हे अर्जुन! तू सब काल में समबुद्धि रूप योग से युक्त हो अर्थात् निरन्तर मेरी प्राप्ति के लिये साधन करने वाला हो |
|
Knowing thus the secret of these two paths, O son of Kunti, no Yogi gets deluded. Therefore, Arjuna, at all times be steadfast in Yoga in the form of equanimity.
|
naite sṛtī pārtha jānanyogī muhyati kaścana .tasmātsarveṣu kāleṣu yogayukto bhavārjuna
|
8 | 28 |
वेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैवदानेषु यत्पुण्यफलं प्रदिष्टम् |अत्येति तत्सर्वमिदं विदित्वायोगी परं स्थानमुपैति चाद्यम् |
|
योगी पुरुष इस रहस्य को तत्व से जानकर वेदों के पढ़ने में तथा यज्ञ, तप और दानादि के करने में जो पुण्यफल कहा है, उस सबको निःसन्देह उल्लंघन कर जाता है और सनातन परमपद को प्राप्त होता है |
|
The Yogi, realizing this profound truth, doubtless transcends all the rewards, ascribed in the scriptures to the study of the Vedas, as well as to the performance of sacrifices, austerities and charities, and attains the beginningless supreme state.
|
vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva dāneṣu yatpuṇyaphalaṃ pradiṣṭam .atyeti tatsarvamidaṃ viditvā yogī paraṃ sthānamupaiti cādyam
|
9 | 1 |
श्रीभगवानुवाच |इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे |ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् |
|
श्रीभगवान ने कहा – तुझ दोष दृष्टि रहित भक्त के लिये इस परम गोपनीय विज्ञान सहित ज्ञान को पुनः भलीभाँति कहूँगा, जिसको जानकर तू दुःख रूप संसार से मुक्त हो जायेगा |
|
Shree Bhagavan said: To you, who are devoid of the carping spirit, I shall now unfold the most secret knowledge of Nirguna Brahma along with the knowledge of manifest Divinity, knowing which you shall be free from the evil of worldly existence.
|
śrībhagavānuvāca .idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave .jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase.aśubhāt
|
9 | 2 |
राजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम् |प्रत्यक्षावगमं धर्म्यं सुसुखं कर्तुमव्ययम् |
|
यह विज्ञान सहित ज्ञान सब विद्याओं का राजा, सब गोपनीयों का राजा, अति पवित्र, अति उत्तम, प्रत्यक्ष फलवाला, धर्मयुक्त, साधन करने में बड़ा सुगम और अविनाशी है |
|
This knowledge of both the Nirguna and Saguna aspects of Divinity is a sovereign science, a sovereign secret, supremely holy, most excellent, directly enjoyable, attended with virtue, very easy to practise and imperishable.
|
rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam .pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam
|
9 | 3 |
अश्रद्दधानाः पुरुषा धर्मस्यास्य परन्तप |अप्राप्य मां निवर्तन्ते मृत्युसंसारवर्त्मनि |
|
हे परंतप! इस उपयुक्त धर्म में श्रद्धा रहित पुरुष मुझको न प्राप्त होकर मृत्यु रूप संसार चक्र में भ्रमण करते रहते हैं |
|
O Arjuna, those who have no faith in this dharma, O conqueror of enemies, they do not attain Me, but return to the cycle of birth and death.
|
aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa .aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani
|
9 | 4 |
मया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना |मत्स्थानि सर्वभूतानि न चाहं तेष्ववस्थितः |
|
मुझे निराकार परमात्मा से यह सब जगत् जल से बरफ के सदृश परिपूर्ण है और सब भूत मेरे अन्तर्गत संकल्प के आधार स्थित हैं, किंतु वास्तव में मैं उनमें स्थित नहीं हूँ |
|
The whole of this universe is permeated by Me as unmanifest Divinity, and all beings rest on the idea within Me. Therefore, really speaking, I am not present in them.
|
mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā .matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ
|
9 | 5 |
न च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम् |भूतभृन्न च भूतस्थो ममात्मा भूतभावनः |
|
वे सब भूत मुझ में स्थित नहीं हैं; किंतु मेरी ईश्वरीय योगशक्ति को देख कि भूतों का धारण- पोषण करने वाला और भूतों को उत्पन्न करने वाला भर मेरा आत्मा वास्तव में भूतों में स्थित नहीं है |
|
Not in beings do I abide, behold My divine Yoga power. I am the sustainer and creator of beings, yet My Self is not in them.
|
na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram .bhūtabhṛnna ca bhūtastho mamātmā bhūtabhāvanaḥ
|
9 | 6 |
यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् |तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय |
|
जैसे आकाश से उत्पन्न सर्वत्र विचरने वाला महान् वायु सदा आकाश में ही स्थित है, वैसे ही मेरे संकल्प द्वारा उत्पन्न होने से सम्पूर्ण भूत मुझ में स्थित हैं, ऐसा जान |
|
Just as the extensive air, which is moving everywhere,ever remains in ether, likewise know that all beingsabide in Me.
|
yathākāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān .tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya
|
9 | 7 |
सर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम् |कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम् |
|
हे अर्जुन ! कल्पों के अन्त में सब भूत मेरी प्रकृति को प्राप्त होते हैं अर्थात् प्रकृति में लीन होते हैं और कल्पों के आदि में उनको मैं फिर रचता हूँ |
|
Arjuna, during the Final Dissolution all beings enter My Prakrti, and at the beginning of creation, I send them forth again.
|
sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṃ yānti māmikām .kalpakṣaye punastāni kalpādau visṛjāmyaham
|
9 | 8 |
प्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः |भूतग्राममिमं कृत्स्नमवशं प्रकृतेर्वशात् |
|
अपनी प्रकृति को अंगीकार करके स्वभाव के बल से परतन्त्र हुए इस सम्पूर्ण भूत समुदाय को बार-बार उनके कर्मों के अनुसार रचता हूँ |
|
Wielding My Nature I release, again and again,all this multitude of beings subject to the influence of their own nature.
|
prakṛtiṃ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ .bhūtagrāmamimaṃ kṛtsnamavaśaṃ prakṛtervaśāt
|
9 | 9 |
न च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय |उदासीनवदासीनमसक्तं तेषु कर्मसु |
|
हे अर्जुन! उन कर्मों में आसक्ति रहित और उदासीन के सदृश स्थित मुझ परमात्मा को वे कर्म नहीं बाँधते |
|
Arjuna, those actions, however, do not bind Me, unattached as I am to such actions and standing apart as it were.
|
na ca māṃ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya .udāsīnavadāsīnamasaktaṃ teṣu karmasu
|
9 | 10 |
मयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम् |हेतुनानेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते |
|
हे अर्जुन! मुझ अधिष्ठाता के सकााश से प्रकृति चराचर सहित सर्व जगत को रचती है और इस हेतु से ही यह संसार चक्र घूम रहा है |
|
Arjuna; with Me as the supervisor, Nature brings forth the whole creation, consisting of both sentient and insentient beings; it is due to this cause that the wheel of Samsara is going round.
|
mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram .hetunānena kaunteya jagadviparivartate
|
9 | 11 |
अवजानन्ति मां मूढा मानुषीं तनुमाश्रितम् |परं भावमजानन्तो मम भूतमहेश्वरम् |
|
मेरे परमभाव को न जानने वाले मूढ़ लोग मनुष्य का शरीर धारण करने वाले मुझ सम्पूर्ण भूतों के महान् ईश्वर को तुच्छ समझते हैं अर्थात् अपनी योग माया से संसार के उद्धार के लिये मनुष्य रूप में विचरते हुए मुझ परमेश्वर को साधारण मनुष्य मानते हैं |
|
Fools, not knowing My supreme nature, think low of Me, the Overlord of the entire creation, who have put on the human semblance..
|
avajānanti māṃ mūḍhā mānuṣīṃ tanumāśritam .paraṃ bhāvamajānanto mama bhūtamaheśvaram
|
9 | 12 |
मोघाशा मोघकर्माणो मोघज्ञाना विचेतसः |राक्षसीमासुरीं चैव प्रकृतिं मोहिनीं श्रिताः |
|
वे व्यर्थ आशा, व्यर्थ कर्म और व्यर्थ ज्ञान वाले विक्षिप्त चित् अज्ञानीजन राक्षसी, आसुरी और मोहिनी प्रकृति को ही धारण किये रहते हैं |
|
Those who have deluded minds, engaged in fruitless hopes, fruitless actions, and fruitless knowledge, are attached to the demonic, demoniac, and deluding modes of nature.
|
moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ .rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ
|
9 | 13 |
महात्मानस्तु मां पार्थ दैवीं प्रकृतिमाश्रिताः |भजन्त्यनन्यमनसो ज्ञात्वा भूतादिमव्ययम् |
|
परंतु हे कुम्ती पुत्र ! देवी प्रकृति के आश्रित महात्मा जन मुझ को सब भूतों का सनातन कारण और नाशरहित अक्षर स्वरूप जानकर अनन्य मन से युक्त होकर निरन्तर भजते हैं |
|
On the other hand, Arjuna, great souls who have embraced the divine nature, knowing Me as the prime source of all lives and the imperishable eternal, worship Me constantly with none else in mind.
|
mahātmānastu māṃ pārtha daivīṃ prakṛtimāśritāḥ .bhajantyananyamanaso jñātvā bhūtādimavyayam
|
9 | 14 |
सततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः |नमस्यन्तश्च मां भक्त्या नित्ययुक्ता उपासते |
|
वे दृढ़ निश्चय वाले भक्तजन निरन्तर मेरे नाम और गुणों का कीर्तन करते हुए तथा मेरी प्राप्ति के लिये यत्न करते हुए और मुझको बार-बार प्रणाम करते हुए सदा मेरे ध्यान में युक्त होकर अन्य प्रेम से मेरी उपासना करते हैं |
|
Constantly chanting My names and glories and striving for My realization, and bowing again and again to Me, those devotees of firm resolve, ever united with Me through meditation, worship Me with single-minded devotion.
|
satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ .namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate
|
9 | 15 |
ज्ञानयज्ञेन चाप्यन्ये यजन्तो मामुपासते |एकत्वेन पृथक्त्वेन बहुधा विश्वतोमुखम् |
|
दूसरे ज्ञानयोगी मुझ निर्गुण-निराकार ब्रह्म का ज्ञान यज्ञ के द्वारा अभिन्न भाव से पूजन करते हुए भी मेरी उपासना करते हैं, और दूसरे मनुष्य बहुत प्रकार से स्थित मुझ विराट स्वरूप परमेश्वर की पृथक् भाव से उपासना करते हैं|
|
Otherbetake themselves to Me through their offering of Knowledge, worshipping Mewith undivided devotion, and others worship Me in many different ways as the Viratform of the Supreme Lord.
|
jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate .ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvatomukham
|
9 | 16 |
अहं क्रतुरहं यज्ञः स्वधाहमहमौषधम् |मन्त्रोऽहमहमेवाज्यमहमग्निरहं हुतम् |
|
क्रतु मैं हूँ, यज्ञ मैं हूँ, स्वधा मैं हूँ, औषधि मैं हूँ, मन्त्र मैं हूँ, घृत मैं हूँ, अग्नि मैं हूँ, और हवन रूप क्रिया भी मैं ही हूँ |
|
I am the Vedic ritual, I am the sacrifice, I am the offering to the departed; I am the herbage and foodgrains; I am the sacred formula, I am the clarified butter, I am the sacred fire, and I am verily the act of offering oblations into the fire.
|
ahaṃ kraturahaṃ yajñaḥ svadhāhamahamauṣadham .mantro.ahamahamevājyamahamagnirahaṃ hutam
|
9 | 17 |
पिताहमस्य जगतो माता धाता पितामहः |वेद्यं पवित्रमोंकार ऋक्साम यजुरेव च |
|
इस सम्पूर्ण जगत् का धाता अर्थात् धारण करने वाला एवं कर्मों के फलको देने वाला, पिता, माता ,धाता (धारण करने वाला) और पितामह हूँमैं वेद्य (जानने योग्य) वस्तु हूँ, पवित्र, ओंकार, ऋग्वेद, सामवेद और यजुर्वेद भी मैं ही हूँ।
|
I am the father of this world, the mother, the support, and the grandsire; I am the object of knowledge, the purifier, the syllable Om; I am the Rig, Sama, and Yajur Vedas.
|
pitāhamasya jagato mātā dhātā pitāmahaḥ .vedyaṃ pavitramoṃkāra ṛksāma yajureva ca
|
9 | 18 |
गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् |प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम् |
|
प्राप्त होने योग्य परम धाम, भरण-पोषण करने वाला, सबका स्वामी, शुभ-अशुभ का देखने वाला, सबका वासस्थान, शरण लेने योग्य, प्रत्यूपकार न चाहकर हित करने वाला, सबकी उत्पत्ति-प्रलय का हेतु, स्थिति का आधार, निधन और अविनाशी कारण भी मैं ही हूँ |
|
I am the supreme goal, supporter, lord, witness, abode, refuge, wellwisher seeking no return, origin and end, resting-place, storehouse, and imperishable seed.
|
gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt .prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ nidhānaṃ bījamavyayam
|
9 | 19 |
तपाम्यहमहं वर्षं निगृह्णाम्युत्सृजामि च |अमृतं चैव मृत्युश्च सदसच्चाहमर्जुन |
|
मैं ही सूर्य रूप से तपता हूँ, वर्षा का आकर्षण करता हूँ और उसे बरसाता हूँ। हे अर्जुन! मैं ही अमृत और मृत्यु हूँ और सत-असत भी मैं ही हूँ|
|
I radiate heat as the sun, and hold back as well as send forth showers, Arjuna. I am immortality as well as death; even so I am being and non-being both.
|
tapāmyahamahaṃ varṣaṃ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca .amṛtaṃ caiva mṛtyuśca sadasaccāhamarjuna
|
9 | 20 |
त्रैविद्या मां सोमपाः पूतपापायज्ञैरिष्ट्वा स्वर्गतिं प्रार्थयन्ते |ते पुण्यमासाद्य सुरेन्द्रलोक-मश्नन्ति दिव्यान्दिवि देवभोगान् |
|
तीनों वेदों में विधान किये हुए सकाम कर्मों को करने वाले, सोमरस को पीने वाले, पाप रहित पुरुष मुझको यज्ञों के द्वारा पूजकर स्वर्ग की प्राप्ति चाहते हैं; वे पुरुष अपने पुण्यों के फलरूप स्वर्गलोक को प्राप्त होकर स्वर्ग में दिव्य देवताओं के भोगों को भोगते हैं|
|
Those who perform sacrifices with faith, drinking soma and free from sin, desire to reach heaven by worshiping Me. They attain the world of the gods and enjoy divine pleasures there.
|
traividyā māṃ somapāḥ pūtapāpā yajñairiṣṭvā svargatiṃ prārthayante .te puṇyamāsādya surendralokaṃ aśnanti divyāndivi devabhogān
|
9 | 21 |
ते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालंक्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति |एवं त्रयीधर्ममनुप्रपन्नागतागतं कामकामा लभन्ते |
|
वे उस विशाल स्वर्ग लोक को भोग कर पुण्य क्षीण होने पर मृत्यु लोक को प्राप्त होते हैं। इस प्रकार स्वर्ग के साधन रूप तीनों वेदों में कहे हुए सकाम कर्म का आश्रय लेने वाले और भोगों की कामना वाले पुरुष बार-बार आवागमन को प्राप्त होते हैं, अर्थात् पुण्य के प्रभाव से स्वर्ग में जाते हैं और पुण्य क्षीण होने पर मृत्यु लोक में आते हैं |
|
Having enjoyed the extensive heaven-world, they return to this world of mortals on the stock of their merits being exhausted. Thus devoted to the ritual with interested motive recommended by the three Vedas, and seeking worldly enjoyments, they repeatedly come and go
|
te taṃ bhuktvā svargalokaṃ viśālaṃ kṣīṇe puṇye martyalokaṃ viśanti .evaṃ trayīdharmamanuprapannā gatāgataṃ kāmakāmā labhante
|
9 | 22 |
अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते |तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम् |
|
जो अन्य प्रेमी भक्त जन मुझ परमेश्वर को निरंतर चिन्तन करते हुए निष्काम भाव से भजते हैं, उन नित्य-निरन्तर मेरा चिन्तन करने वाले पुरुषों का योग क्षेत्र में स्वयं प्राप्त कर देता हूँ |
|
The devotees, however, who loving no one else constantly think of Me, and worship Me in a disinterested spirit, to those ever united in thought with Me I bring full security and personally attend to their needs.
|
ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate .teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham
|
9 | 23 |
येऽप्यन्यदेवता भक्ता यजन्ते श्रद्धयान्विताः |तेऽपि मामेव कौन्तेय यजन्त्यविधिपूर्वकम् |
|
यज्ञ पुण्य देवता भक्त श्रद्धा से यज्ञ करते हैं। हे कौन्तेय! वे भी विधिपूर्वक यज्ञ करते हुए मुझ ही की पूजा करते हैं |
|
The devotees who worship the gods with faith and perform sacrifices, they also worship Me, O son of Kunti, performing their duties in the prescribed manner.
|
ye.apyanyadevatābhaktā yajante śraddhayānvitāḥ .te.api māmeva kaunteya yajantyavidhipūrvakam
|
9 | 24 |
अहं हि सर्वयज्ञानां भोक्ता च प्रभुरेव च |न तु मामभिजानन्ति तत्त्वेनातश्च्यवन्ति ते |
|
क्यों सम्पूर्ण यज्ञों का भोक्ता और स्वामी भी मैं ही हूँ; परंतु वे मुझ परमेेश्वर को तत्त्व से नहीं जानते, इसी से गिरते हैं अर्थात् पुनर्जन्म को प्राप्त करते हैं |
|
For I am the enjoyer and also the lord of all sacrifices; but they know Me not in reality, hence they fall.
|
ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca .na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te
|
9 | 25 |
यान्ति देवव्रता देवान्पितॄन्यान्ति पितृव्रताः |भूतानि यान्ति भूतेज्या यान्ति मद्याजिनोऽपि माम् |
|
देवताओं को पूजने वाले देवताओं को प्राप्त होते हैं, पितरों को पूजने वाले पितरों को प्राप्त होते हैं, भूतों को पूजने वाले भूतों को प्राप्त होते हैं और मेरा पूजन करने वाले भक्त मुझ को ही प्राप्त होते हैं। इसलिए मेरे भक्तों का पुनर्जन्म नहीं होता|
|
Those who are vowed to gods go to the gods; those who are vowed to the manes reach the manes; those who adore the spirits reach the spirits and those who worship Me come to Me alone..
|
yānti devavratā devānpitṝnyānti pitṛvratāḥ .bhūtāni yānti bhūtejyā yānti madyājino.api mām
|
9 | 26 |
पत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति |तदहं भक्त्युपहृतमश्नामि प्रयतात्मनः |
|
जो कोई भक्त मेरे लिये प्रेम से पत्र, पुष्प, फल, जल आदि अर्पण करता है, उस शुद्ध बुद्धि निष्काम प्रेमी भक्त का प्रेमपूर्वक अर्पण किया हुआ वह पत्र-पुष्पादि मैं सगुण रूप से प्रकट होकर प्रीतिसहित खाता हूँ|
|
Whoever offers Me with devotion a leaf, a flower, a fruit, or water, I accept that pure-hearted devotee’s offering with love.
|
patraṃ puṣpaṃ phalaṃ toyaṃ yo me bhaktyā prayacchati .tadahaṃ bhaktyupahṛtamaśnāmi prayatātmanaḥ
|
9 | 27 |
यत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत् |यत्तपस्यसि कौन्तेय तत्कुरुष्व मदर्पणम् |
|
हे अर्जुन! तू जो कर्म करता है, जो खाता है, जो हवन करता है, जो दान देता है और जो तप करता है, वह सब मेरे अर्पण कर।
|
Arjuna, whatever you do, whatever you eat, whatever you offer as oblation to the sacred fire, whatever you bestow as a gift, whatever you do by way of penance, offer it all to Me.
|
yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat .yattapasyasi kaunteya tatkuruṣva madarpaṇam
|
9 | 28 |
शुभाशुभफलैरेवं मोक्ष्यसे कर्मबन्धनैः |संन्यासयोगयुक्तात्मा विमुक्तो मामुपैष्यसि |
|
इस प्रकार, जिसमें समस्त कर्म मुझ भगवान् के अर्पण होते हैं—ऐसे संन्यास योग से मुक्त होकर मुझको ही प्राप्त होगा।
|
Thus, the soul who is devoted to Me, renouncing the fruits of all actions, is freed from bondage to work and attains liberation.
|
śubhāśubhaphalairevaṃ mokṣyase karmabandhanaiḥ .saṃnyāsayogayuktātmā vimukto māmupaiṣyasi
|
9 | 29 |
समोऽहं सर्वभूतेषु न मे द्वेष्योऽस्ति न प्रियः |ये भजन्ति तु मां भक्त्या मयि ते तेषु चाप्यहम् |
|
मैं सब भूतों में समभाव से व्यापक हूँ, न कोई मेरा अप्रिय है और न प्रिय है; परन्तु जो भक्त मुझको प्रेम से भजते हैं, वे मुझमें हैं और मैं भी उनमें प्रत्यक्ष प्रकट हूँ|
|
I am equally present in all beings; there is none hateful or dear to Me. They, however, who devoutly worship Me abide in Me; and I too stand revealed in them.
|
samo.ahaṃ sarvabhūteṣu na me dveṣyo.asti na priyaḥ .ye bhajanti tu māṃ bhaktyā mayi te teṣu cāpyaham
|
9 | 30 |
अपि चेत्सुदुराचारो भजते मामनन्यभाक् |साधुरेव स मन्तव्यः सम्यग्व्यवसितो हि सः |
|
यदि कोई अत्यंत दुर्जन भी मुझको एकाकी भाव से भजता है, तो वह निश्चित ही साधु ही समझा जाना चाहिए, क्योंकि वह सम्यक् व्यवस्थित है|
|
Even if one commits the worst deeds, if he worships Me with exclusive devotion, he should be considered righteous, for he is rightly resolved.
|
api cetsudurācāro bhajate māmananyabhāk .sādhureva sa mantavyaḥ samyagvyavasito hi saḥ
|
9 | 31 |
क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति |कौन्तेय प्रतिजानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति |
|
वह शीघ्र ही धर्मात्मा हो जाता है और सदा रहने वाली परम शान्ति को प्राप्त होता है। हे अर्जुन! तू निश्चयपूर्वक सत्य जान कि मेरा भक्त नष्ट नहीं होता |
|
Speedily he becomes virtuous and secures lasting peace. Know it for certain, Arjuna, that My devotee never falls.
|
kṣipraṃ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṃ nigacchati .kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati
|
9 | 32 |
मां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्युः पापयोनयः |स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्रास्तेऽपि यान्ति परां गतिम् |
|
हे अर्जुन ! स्त्री, वैश्य, शूद्र तथा पापयोनि—चाण्डालादि जो कोई भी हों, वे भी मेरी शरण होकर परमगति को ही प्राप्त होते हैं |
|
Arjuna, women, VaisyasSudras, as well as those of vile birth, whoever they may be, taking refuge in Me they too attain the supreme goal.
|
māṃ hi pārtha vyapāśritya ye.api syuḥ pāpayonayaḥ .striyo vaiśyāstathā śūdrāste.api yānti parāṃ gatim
|
9 | 33 |
किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा |अनित्यमसुखं लोकमिमं प्राप्य भजस्व माम् |
|
फिर इसमें तो कहना ही क्या है, जो पुण्यशील ब्राह्मण तथा राजर्षि भक्तजन मेरी शरण होकर परम गति को प्राप्त होते हैं। इसलिए तू सुखरहित और क्षणभंगुर इस मनुष्य शरीर को प्राप्त होकर निरन्तर मेरा ही भजन कर |
|
How much more, then, holy Brahmanas and royal sages devoted to Me! Therefore, having obtained this joyless and transient human life, constantly worship Me.
|
kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayastathā .anityamasukhaṃ lokamimaṃ prāpya bhajasva mām
|
9 | 34 |
मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु |मामेवैष्यसि युक्त्वैवमात्मानं मत्परायणः |
|
मुझमें मनवाला हो, मेरा भक्त बन, मेरा पूजन करने वाला हो, मुझको प्रणाम कर। इस प्रकार आत्मा को मुझ में नियत करके मेरे परायण होकर तू मुझको ही प्राप्त होगा |
|
Fix your mind on Me, be devoted to Me, worship Me and make obeisance to Me; thus linking yourself with Me and entirely depending on Me, you shall come to Me.
|
manmanā bhava madbhakto madyājī māṃ namaskuru .māmevaiṣyasi yuktvaivamātmānaṃ matparāyaṇaḥ
|
10 | 1 |
श्रीभगवानुवाच |भूय एव महाबाहो शृणु मे परमं वचः |यत्तेऽहं प्रीयमाणाय वक्ष्यामि हितकाम्यया |
|
श्रीभगवान ने कहा—हे महाबाहो! फिर भी मेरे परम रहस्य और प्रभावयुक्त वचन को सुन, जिसे मैं तुझ अतिशय प्रेम रखने वाले के लिये हित की इच्छा से कहूँगा |
|
Shree Bhagavan said: Arjuna, hear once again My supreme word, which I shall speak to you, who are so loving, out of solicitude for your welfare.
|
śrībhagavānuvāca .bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṃ vacaḥ .yatte.ahaṃ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā
|
10 | 2 |
न मे विदुः सुरगणाः प्रभवं न महर्षयः |अहमादिर्हि देवानां महर्षीणां च सर्वशः |
|
मेरी उत्पत्ति को अर्थात् लीला से प्रकट होने को न देवता लोग जानते हैं और न महर्षिजन ही जानते हैं, क्योंकि मैं सब प्रकार से देवताओं का और महर्षियों का भी आदि कारण हूँ |
|
Neither gods nor the great sages know the secret of My birth; for I am the prime cause in all respects of gods as well as of the great seers.
|
na me viduḥ suragaṇāḥ prabhavaṃ na maharṣayaḥ .ahamādirhi devānāṃ maharṣīṇāṃ ca sarvaśaḥ
|
10 | 3 |
यो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् |असम्मूढः स मर्त्येषु सर्वपापैः प्रमुच्यते |
|
जो मुझको अजन्मा अर्थात् वास्तव में जन्मरहित, अनादि और लोकों का महान् ईश्वर तत्व से जानता है, वह मनुष्यों में ज्ञानी पुरुष सम्पूर्ण पापों से मुक्त हो जाता है |
|
He who knows Me in reality as birthless and without beginning, and as the supreme Lord of the Universe, he, undeluded among men, is purged of all sins.
|
yo māmajamanādiṃ ca vetti lokamaheśvaram .asammūḍhaḥ sa martyeṣu sarvapāpaiḥ pramucyate
|
10 | 4 |
बुद्धिर्ज्ञानमसम्मोहः क्षमा सत्यं दमः शमः |सुखं दुःखं भवोऽभावो भयं चाभयमेव च |
|
निश्चय करने की शक्ति, यथार्थ ज्ञान, असम्मूढ़ता, क्षमा, सत्य, इन्द्रियों का वश में करना, मन का निग्रह तथा सुख-दुःख, उत्पत्ति-प्रलय और भय-अभय तथा नाना प्रकार के भाव मुझसे से होते हैं|
|
Reason, right knowledge, unclouded understanding, forbearance, veracity, control over the senses and mind, joy and sorrow, evolution and dissolution, fear and fearlessness—these diverse traits of creatures emanate from me alone.
|
buddhirjñānamasammohaḥ kṣamā satyaṃ damaḥ śamaḥ .sukhaṃ duḥkhaṃ bhavo.abhāvo bhayaṃ cābhayameva ca
|
10 | 5 |
अहिंसा समता तुष्टिस्तपो दानं यशोऽयशः |भवन्ति भावा भूतानां मत्त एव पृथग्विधाः |
|
अहिंसा, समता, तुष्टि, तपस्या, दान, यश और अपयश ये भाव प्राणियों में मेरे मत से पृथ्वी पर विद्यमान हैं|
|
Non-violence, equanimity, contentment, austerity, charity, fame and obloquy—these diverse traits of creatures emanate from me alone.
|
ahiṃsā samatā tuṣṭistapo dānaṃ yaśo.ayaśaḥ .bhavanti bhāvā bhūtānāṃ matta eva pṛthagvidhāḥ
|
10 | 6 |
महर्षयः सप्त पूर्वे चत्वारो मनवस्तथा |मद्भावा मानसा जाता येषां लोक इमाः प्रजाः |
|
सात महर्षिजन, चार उनसे भी पूर्व में होने वाले सनकादि तथा स्वायम्भुव आदि चौदह मनु—ये मुझमें भाव वाले सब-के-सब मेरे संकल्प से उत्पन्न हुए हैं, जिनकी संसार में यह सम्पूर्ण प्रजा है|
|
Seven great sages, four ancient Manus, and the fourteen progenitors including Sanaka and others, all these beings with minds born of me, have arisen by my will; their progeny fills the world.
|
maharṣayaḥ sapta pūrve catvāro manavastathā .madbhāvā mānasā jātā yeṣāṃ loka imāḥ prajāḥ
|
10 | 7 |
एतां विभूतिं योगं च मम यो वेत्ति तत्त्वतः |सोऽविकम्पेन योगेन युज्यते नात्र संशयः |
|
जो पुरुष मेरी इस परमेश्वर्य रूप विभूति को और योग शक्ति को तत्त्व से जानता है, वह निश्चल भक्ति योग से युक्त हो जाता है—इसमें कुछ भी संशय नहीं है |
|
He who knows in reality this supreme divine glory and supernatural power of Mine gets established in Me through unfaltering Devotion; of this there is no doubt.
|
etāṃ vibhūtiṃ yogaṃ ca mama yo vetti tattvataḥ .so.avikampena yogena yujyate nātra saṃśayaḥ
|
10 | 8 |
अहं सर्वस्य प्रभवो मत्तः सर्वं प्रवर्तते |इति मत्वा भजन्ते मां बुधा भावसमन्विताः |
|
मैं वासुदेव ही सम्पूर्ण जगत् की उत्पत्ति का कारण हूँ और मुझसे ही सब जगत् चेष्टा करता है—इस प्रकार जानकर बुधजन भक्ति भाव से युक्त होकर मुझे ही भजते हैं।
|
I am the origin of all; everything proceeds from Me. Understanding this, the wise worship Me with devotion.
|
ahaṃ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṃ pravartate .iti matvā bhajante māṃ budhā bhāvasamanvitāḥ
|
10 | 9 |
मच्चित्ता मद्गतप्राणा बोधयन्तः परस्परम् |कथयन्तश्च मां नित्यं तुष्यन्ति च रमन्ति च |
|
निरंतर मुझमें मन लगाने वाले और मुझ में ही प्राणों को अर्पण करने वाले भक्तजन मेरी भक्ति की चर्चा के द्वारा आपस में मेरे प्रभाव को जानते हुए तथा गुण और प्रभाव सहित मेरा कथन करते हुए ही निरंतर सन्तुष्ट होते हैं और मुझ वासुदेव में ही निरंतर रमण करते हैं |
|
With their mind fixed on Me, and their lives surrendered to Me, enlightening one another about My greatness and speaking of Me, My devotees ever remain contented and take delight in Me.
|
maccittā madgataprāṇā bodhayantaḥ parasparam .kathayantaśca māṃ nityaṃ tuṣyanti ca ramanti ca
|
10 | 10 |
तेषां सततयुक्तानां भजतां प्रीतिपूर्वकम् |ददामि बुद्धियोगं तं येन मामुपयान्ति ते |
|
उन निरंतर मेरे ध्यान आदि में लगे हुए और प्रेमपूर्वक भजने वाले भक्तों को मैं वह तत्त्व ज्ञान रूप योग देता हूँ, जिससे वे मुझको ही प्राप्त होते हैं|
|
On those ever united through meditation, with Me and worshipping Me with love, I confer that Yoga of wisdom through which they come to Me.
|
teṣāṃ satatayuktānāṃ bhajatāṃ prītipūrvakam .dadāmi buddhiyogaṃ taṃ yena māmupayānti te
|
10 | 11 |
तेषामेवानुकम्पार्थमहमज्ञानजं तमः |नाशयाम्यात्मभावस्थो ज्ञानदीपेन भास्वता |
|
हे अर्जुन! उनके ऊपर अनुग्रह करने के लिये उनके अन्तःकरण में स्थित हुआ मैं स्वयं ही उनके अज्ञानजनित अन्धकार को प्रकाशमय तत्त्वज्ञान रूप दीपक के द्वारा नष्ट कर देता हूँ|
|
In order to shower My grace on them I, dwelling in their heart, dispel the darkness born of ignorance by the shining light of wisdom.
|
teṣāmevānukampārthamahamajñānajaṃ tamaḥ .nāśayāmyātmabhāvastho jñānadīpena bhāsvatā
|
10 | 12 |
अर्जुन उवाच |परं ब्रह्म परं धाम पवित्रं परमं भवान् |पुरुषं शाश्वतं दिव्यमादिदेवमजं विभुम् |
|
आप परम ब्रह्म, परम धाम और परम पवित्र हैं, क्योंकि आपको सब ऋषिगण सनातन, दिव्य पुरुष एवं देवों का भी आदि देव, अजन्मा और सर्वव्यापी कहते हैं।
|
Arjuna said: You are the transcendent Eternal, the supreme Abode and the greatest purifier; all the seers speak of You as the eternal divine Purusha, the primal Deity, unborn and all-pervading.
|
arjuna uvāca .paraṃ brahma paraṃ dhāma pavitraṃ paramaṃ bhavān .puruṣaṃ śāśvataṃ divyamādidevamajaṃ vibhum
|
10 | 13 |
आहुस्त्वामृषयः सर्वे देवर्षिर्नारदस्तथा |असितो देवलो व्यासः स्वयं चैव ब्रवीषि मे |
|
वैसे ही देवर्षि नारद तथा असित और देवल ऋषि तथा महर्षि व्यास भी कहते हैं और स्वयं आप भी मेरे प्रति कहते हैं।
|
Likewise speak the celestial sage Narada, the sages Asita and Devala and the great sage Vyasa; and Yourself too proclaim this to me.
|
āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā .asito devalo vyāsaḥ svayaṃ caiva bravīṣi me
|
10 | 14 |
सर्वमेतदृतं मन्ये यन्मां वदसि केशव |न हि ते भगवन्व्यक्तिं विदुर्देवा न दानवाः |
|
हे केशव! जो कुछ भी मेरे प्रति आप कहते हैं, इस सबको मैं सत्य मानता हूँ। हे भगवान! आपके लीलामय स्वरूप को न तो दानव जानते हैं और न देवता ही जानते हैं|
|
Krishna, I believe as true all that You tell me, Lord, neither demons nor gods are aware of Your manifestation through sport.
|
sarvametadṛtaṃ manye yanmāṃ vadasi keśava .na hi te bhagavanvyaktiṃ vidurdevā na dānavāḥ
|
10 | 15 |
स्वयमेवात्मनात्मानं वेत्थ त्वं पुरुषोत्तम |भूतभावन भूतेश देवदेव जगत्पते |
|
हे भूतों को उत्पन्न करने वाले! हे भूतों के ईश्वर! हे देवों के देव! हे जगत के स्वामी! हे पुरुषोत्तम! आप स्वयं ही अपने से अपने को जानते हैं|
|
O creator of beings, O Ruler of creatures, O God of gods, the Lord of the universe, O supreme Purusha, You alone know what You are by Yourself.
|
svayamevātmanātmānaṃ vettha tvaṃ puruṣottama .bhūtabhāvana bhūteśa devadeva jagatpate
|
10 | 16 |
वक्तुमर्हस्यशेषेण दिव्या ह्यात्मविभूतयः |याभिर्विभूतिभिर्लोकानिमांस्त्वं व्याप्य तिष्ठसि |
|
इसलिए आप ही उन अपनी दिव्य विभूतियों को सम्पूर्णता से कहने में समर्थ हैं, जिन विभूतियों के द्वारा आप इन सब लोकों को व्याप्त करके स्थित हैं |
|
Therefore, You alone can describe in full Your divine glories, whereby You stand pervading all these worlds.
|
vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ .yābhirvibhūtibhirlokānimāṃstvaṃ vyāpya tiṣṭhasi
|
10 | 17 |
कथं विद्यामहं योगिंस्त्वां सदा परिचिन्तयन् |केषु केषु च भावेषु चिन्त्योऽसि भगवन्मया |
|
हे योगेश्वर! मैं किस प्रकार निरंतर चिन्तन करता हुआ आपको जानूँ और हे भगवान्! आप किन-किन भावों में मेरे द्वारा चिन्तन करने योग्य हैं? |
|
O Master of Yoga, through what process of continuous meditation shall I know You? And in what particular forms, O Lord, are You to be meditated upon by me?
|
kathaṃ vidyāmahaṃ yogiṃstvāṃ sadā paricintayan .keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo.asi bhagavanmayā
|
10 | 18 |
विस्तरेणात्मनो योगं विभूतिं च जनार्दन |भूयः कथय तृप्तिर्हि शृण्वतो नास्ति मेऽमृतम् |
|
हे जनार्दन! अपनी योग शक्ति को और विभूति को फिर भी विस्तारपूर्वक कहिये, क्योंकि आपके अमृतमय वचनों को सुनते हुए मेरी तृष्टि नहीं होती अर्थात् सुनने की उत्कण्ठा बनी ही रहती है|
|
Krishna, tell me once more in detail Your power of Yoga and Your glory; for I know no satiety in hearing Your nectar-like words.
|
vistareṇātmano yogaṃ vibhūtiṃ ca janārdana .bhūyaḥ kathaya tṛptirhi śṛṇvato nāsti me.amṛtam
|
10 | 19 |
श्रीभगवानुवाच |हन्त ते कथयिष्यामि दिव्या ह्यात्मविभूतयः |प्राधान्यतः कुरुश्रेष्ठ नास्त्यन्तो विस्तरस्य मे |
|
श्रीभगवान ने कहा— हे कुरुश्रेष्ठ! अब मैं जो मेरी दिव्य विभूतियाँ हैं, उनको तेरे लिये प्रधानता से कहूँगा; क्योंकि मेरे विस्तार का अन्त नहीं है|
|
Shree Bhagavan said: Arjuna, now I shall tell you My conspicuous divine glories; for there is no limit to My magnitude.
|
śrībhagavānuvāca .hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ .prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me
|
10 | 20 |
अहमात्मा गुडाकेश सर्वभूताशयस्थितः |अहमादिश्च मध्यं च भूतानामन्त एव च |
|
हे अर्जुन ! मैं सब भूतों के हृदय में स्थित सबका आत्मा हूँ तथा सम्पूर्ण भूतों का आदि, मध्य और अन्त भी मैं ही हूँ |
|
Arjuna I am the universal Self seated in the heart of all beings; so I alone am the beginning and middle and also the end of all beings.
|
ahamātmā guḍākeśa sarvabhūtāśayasthitaḥ .ahamādiśca madhyaṃ ca bhūtānāmanta eva ca
|
10 | 21 |
आदित्यानामहं विष्णुर्ज्योतिषां रविरंशुमान् |मरीचिर्मरुतामस्मि नक्षत्राणामहं शशी |
|
मैं अदिति के बारह पुत्रों में विष्णु और ज्योतियों में किरणों वाला सूर्य हूँ तथा मैं उनचास वायुदेवताओं में मरीचि नामक वायुदेवता और नक्षत्रों का अधिपति चन्द्रमा हूँ |
|
I am Visnu among the twelve sons of Aditi, and the radiant sun among the luminaries; I am the glow of the Maruts, and the moon among the stars.
|
ādityānāmahaṃ viṣṇurjyotiṣāṃ raviraṃśumān .marīcirmarutāmasmi nakṣatrāṇāmahaṃ śaśī
|
10 | 22 |
वेदानां सामवेदोऽस्मि देवानामस्मि वासवः |इन्द्रियाणां मनश्चास्मि भूतानामस्मि चेतना |
|
मैं वेदों में सामवेद हूँ, देवों में इन्द्र हूँ, इन्द्रियों में मन हूँ और भूत प्राणियों की चेतना अर्थात् जीवनी शक्ति हूँ |
|
Among the Vedas, I am the Samaveda; among the gods, I am Indra. Among the organs of perception etc., I am the mind; and I am the consciousnessin living beings.
|
vedānāṃ sāmavedo.asmi devānāmasmi vāsavaḥ .indriyāṇāṃ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā
|
10 | 23 |
रुद्राणां शङ्करश्चास्मि वित्तेशो यक्षरक्षसाम् |वसूनां पावकश्चास्मि मेरुः शिखरिणामहम् |
|
मैं एकादश रुद्रों में शंकर हूँ और यक्ष तथा राक्षसों में धन का स्वामी कुबेर हूँ। मैं आठ वसुओं में अग्नि हूँ और शिखर वाले पर्वतों में सुमेरु पर्वत हूँ |
|
Among the eleven Rudras; I am Siva; and among the Yaksas and Raksasas; I am the Lord of riches. Among the eight Vasus, I am the god of fire: and among the mountains, I am the Meru.
|
rudrāṇāṃ śaṅkaraścāsmi vitteśo yakṣarakṣasām .vasūnāṃ pāvakaścāsmi meruḥ śikhariṇāmaham
|
10 | 24 |
पुरोधसां च मुख्यं मां विद्धि पार्थ बृहस्पतिम् |सेनानीनामहं स्कन्दः सरसामस्मि सागरः |
|
पुरोहितों में मुखिया बृहस्पति मुझको जान। हे पार्थ! मैं सेनापतियों में स्कन्द और जलाशयों में समुद्र हूँ|
|
Among the priests, Arjuna, know Me to be their chief, Brhaspati. Among warrior-chiefs, I am Skanda; and among the waters; I am the ocean.
|
purodhasāṃ ca mukhyaṃ māṃ viddhi pārtha bṛhaspatim .senānīnāmahaṃ skandaḥ sarasāmasmi sāgaraḥ
|
10 | 25 |
महर्षीणां भृगुरहं गिरामस्म्येकमक्षरम् |यज्ञानां जपयज्ञोऽस्मि स्थावराणां हिमालयः |
|
मैं महर्षियों में भृगु और शब्दों में एक अक्षर अर्थात् ओंकार हूँ। सब प्रकार के यज्ञों में जपयज्ञ और स्थिर रहने वालों में हिमालय पहाड़ हूँ|
|
Among the great seers, I am Bhrgu; among words, I am the sacred syllable OM. Among offerings, I am the offering of Japa; and among the immovables, the Himalaya.
|
maharṣīṇāṃ bhṛgurahaṃ girāmasmyekamakṣaram .yajñānāṃ japayajño.asmi sthāvarāṇāṃ himālayaḥ
|
10 | 26 |
अश्वत्थः सर्ववृक्षाणां देवर्षीणां च नारदः |गन्धर्वाणां चित्ररथः सिद्धानां कपिलो मुनिः |
|
मैं सब वृक्षों में पीपल का वृक्ष, देवर्षियों में नारद मुनि, गन्धर्वों में चित्ररथ और सिद्धों में कपिल मुनि हूँ|
|
Among all trees, I am the Asvattha; among the celestial sages, Narada; among the Gandharvas, Citraratha; and among the Siddhas, I am the sage Kapila.
|
aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṃ devarṣīṇāṃ ca nāradaḥ .gandharvāṇāṃ citrarathaḥ siddhānāṃ kapilo muniḥ
|
10 | 27 |
उच्चैःश्रवसमश्वानां विद्धि माममृतोद्भवम् |ऐरावतं गजेन्द्राणां नराणां च नराधिपम् |
|
घोड़ों में अमृत के साथ उत्पन्न होने वाला उच्चैःश्रव नामक घोड़ा, श्रेष्ठ हाथियों में ऐरावत नामक हाथी और मनुष्यों में राजा मुझको जान|
|
Among horses, know Me to be the celestial horse Uccaihsrava, begotten of the churning of the ocean along with nectar; among mighty elephants Airavata; and among men, the king.
|
uccaiḥśravasamaśvānāṃ viddhi māmamṛtodbhavam .airāvataṃ gajendrāṇāṃ narāṇāṃ ca narādhipam
|
10 | 28 |
आयुधानामहं वज्रं धेनूनामस्मि कामधुक् |प्रजनश्चास्मि कन्दर्पः सर्पाणामस्मि वासुकिः |
|
मैं शस्त्रों में वज्र और गौओं में कामधेनु हूँ। शास्त्रोक् रीति से सन्तान की उत्पत्ति का हेतु कामदेव हूँ, और सर्पों में सर्पराज वासुकी हूँ। |
|
Among weapons, I am the thunderbolt; among cows, I am the celestial cow Kamadhenu. I am the sexual desire which leads to procreation; among serpents, I am Vasuki.
|
āyudhānāmahaṃ vajraṃ dhenūnāmasmi kāmadhuk .prajanaścāsmi kandarpaḥ sarpāṇāmasmi vāsukiḥ
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.